Príbehy obyčajného šialenstva...

Je asi trištvrte na jednu ráno  a ja som sa práve prvý krát prihlásil na tento blog. Pocity su zmiešané, treba to celé preskúmať predsa. Ako keď malé dieťa dostane novú hračku, tak isto sa snou začne hrať, zaujímať sa o to čo dokáže. Podmienky mi stažuje celodenná únava, oči sa pomali zatvárajú v pravidelných intervaloch, zo sluchátiek sa mi do uší tlačia slová Marilyna Mansona. Zasa si blaboce niečo o drogách, sexe a podobnom ako je dobrým zvykom, no už to ani nevnímam. Minuty sa vlečú pomali a ja stále čosi skúšam a testujem. V hlave sa mi vynára otázka kedy asi plánujem isť spať no moje dumanie preruši ten osudový otravný zvuk - "E-eu". Správa na ICQ, je rozhodnuté, tak skoro sa do svojej postele nedostanem. Nedočkavo zistujem kto si to len na mňa spomenul v túto nekrestanskú hodinu, ale sklamaný zistujem, že prekvapenie sa nekoná. Pravidelný pisatel - jeden z mála, vyzerá to skôr len na "zdvorilostný rozhovor", áno presne taký aké sa denne vybavujú o jednej ráno... Prešla ma únava a zahlbujem sa do internetového rozhovoru a pomaly zabúdam na blog, asi by som sa mal zato hambiť.. no niet  času, ten zrazu leti, už mi aj prestala v sluchátkach znieť hudba ale ani som si to nevšimol. V jednej chvíli vyzeral rozhovor nádejne, no vzápetí došla inšpirácia a skončil tak rýchlo ako začal. Na mňa dopadla znova únava s ešte večšou razanciou a tak som sa rozhodol dopísať pár posledných riadkov tohto článku a konečne si užiť zaslúžený spánok...